Mám pocit, že zaostávam. A neviem z toho von
On / Ona:
Mám pocit,
že som pozadu za ostatnými.
RODIČ:
V čom konkrétne?
On / Ona:
Vo všetkom.
Škola, práca, život…
RODIČ:
A podľa čoho to hodnotíš?
On / Ona:
Podľa ostatných.
Vidím, kde sú oni.
RODIČ:
A vieš,
akou cestou sa tam dostali?
On / Ona:
Nie úplne.
RODIČ:
Tak sa porovnávaš s výsledkom,
ale nepoznáš proces.
On / Ona:
To je pravda…
RODIČ:
Každý má iné tempo.
Iné podmienky.
Iný štart.
On / Ona:
Takže vlastne ani nemám s čím porovnávať.
RODIČ:
Presne.
Porovnávaš neporovnateľné.
On / Ona:
A čo s tým pocitom?
RODIČ:
Zameraj sa na svoj ďalší krok.
Nie na ich cieľ.
—
Možno nie si pozadu.
Možno si len na svojej ceste.
