Stojím na mieste – zatiaľ čo ostatní idú ďalej
ROZHOVORY
On / Ona:
Mám pocit,
že všetci okolo mňa idú dopredu.
A ja… stojím.
RODIČ:
To je nepríjemný pocit.
S čím ho najviac spájaš?
On / Ona:
Asi s porovnávaním.
Vidím, čo robia ostatní…
a mám pocit, že nestíham.
RODIČ:
A čo keby si sa na chvíľu prestal porovnávať?
On / Ona:
To sa ľahko povie.
RODIČ:
Jasné.
Ale porovnávaš sa s ich realitou…
alebo s tým, čo ukazujú?
On / Ona:
Hmm… asi skôr s tým, čo ukazujú.
RODIČ:
Presne.
A to nie je celý obraz.
On / Ona:
Takže vlastne ani neviem, ako na tom naozaj sú.
RODIČ:
Presne tak.
Vidíš len výsek.
On / Ona:
A čo mám robiť s tým pocitom, že stojím?
RODIČ:
Možno sa len nehýbeš smerom,
ktorý ti dáva zmysel.
On / Ona:
To znie dosť presne.
RODIČ:
Tak začni tým,
že si ujasníš,
čo je pre teba dôležité.
On / Ona:
A keď to neviem?
RODIČ:
Tak to začni objavovať.
Nemusíš to vedieť hneď.
—
Možno nestojíš na mieste.
Možno len hľadáš smer.
A to je v poriadku.
